V roku 1613, po stovkách temných rokov, kedy sa veľmi nepredávala či nezískavala inak ako vraždou, zasadla na ruský trón dynastie Romanovcov. Medzi rokmi 1613 a 1917 sa na ňom vystriedalo pätnásť panovníkov tejto dynastie, medzi nimi aj tri ženy. Romanovci vládli ríši, ktorá sa stala najväčšou krajinou na svete - ako je tomu napokon aj v roku 2013. Vďaka svetovo presláveným osobnostiam z tohto vynikajúceho rodu - Petrovi Veľkému, Kataríne II. či Alexandru II. - sa Rusko zaradilo k európskym a následne svetovým mocnostiam. Napriek tomu sa cársky trón neustále kúpal v záplavách krvi.

Ponúkajú sa tri zásadné otázky: je Rusko k tomuto násiliu bez konca predurčené svojimi vlastnými dejinami? Bolo o nešťastnom osude tejto dynastie rozhodnuté už v dávnej minulosti, keď sa na ruskom území stretávali rôzne kultúry, náboženstvo a invázia? Mohlo toto spojenie legitímnej moci a násilia, aké nemá obdoby, skončiť inak ako tragédiou záverečného dejstva a príchodom totalitného systému rovnako neobyčajne húževnatej a násilnej povahy?