Matej Lukšov (1868-1931) patril bezpochyby k najbližším priateľom Otokara Březiny (1868-1929). Ich vzťah trval od študentských rokov do smrti veľkého symbolistického básnika. Za tú dobu prerástli ich kontakty vo výsostné priateľstvo, v ktorom bol Lukšovi Březinovi nielen spoločníkom, ale tiež radcom a pomocníkom a nakoniec, spolu s Emanuelom Chalupným, aj básnikovým dedičom a vykonávateľom závetu.

Ťažiskom knihy sú knižne doteraz nepublikované denníkové zápisy Matěja Lukšů. Autor si ich zaznamenával počas niekoľkých desaťročí až do svojej smrti. Obsahujú denné osobné poznámky, koncepty rôznych prác, listov, preklady z nemčiny, francúzštiny a rozsiahle prípravy na vyučovanie či výpisky z odbornej, často učiteľskej literatúry. Predovšetkým sa v nich však objavujú nepravidelne roztrúsené poznámky zo stretávania s Otokarom Březinou, ktoré dokonale ilustrujú ich vzácny vzťah.

Denníkové zápisy sprevádza zasvätený komentár editorov a rozsiahly fotografický materiál.