Rukopisy kráľovodvorský a zelenohorský predstavujú nielen najznámejšie české mystifikácie, ale aj po desaťročia rozvíjané a hájené obrazy prirodzenej českej minulosti a jej vysokých hodnôt. Ako dobovo najvydávanejšie, najdiskutovanejšie a najprekladanejšie české literárne diela zapôsobili na kultúru a umenie českých krajín, ale aj Európy 19. storočia. Kritiku autenticity Rukopisov sprevádzali, na druhej strane, výpady proti českému národnoemancipačnému programu vôbec a neskôr aj rozpaky z „podvrhnutej“ minulosti a jej čiastočná tabuizácia. Rukopisy viedli k stretom aj v 20. a 21. storočí. Monografia bádateľov Ústavu pre českú literatúru AV ČR a ich českých a zahraničných spolupracovníkov sa usiluje v rámci súčasného výskumu európskeho romantického nacionalizmu o nové, medziodborové uchopenie Rukopisov ako fenoménu, ktorý sa dotýka aj fungovania minulosti v rôznych spoločenských diskurzoch dnes.