Nový román autora Sedliackeho baroka Románom Rybia krv pokračuje Jiří Hájíček vo svojej línii vidieckych próz (poviedkový súbor Drevený nôž, romány Zlodeji zelených koní a Sedliacky baroko) a zavádza nás tentoraz na juhočeský vidiek prelome osemdesiatych a deväťdesiatych. Po pätnástich rokoch strávených v cudzine sa Hana v roku 2008 vracia do polozatopenej dedinky na brehu Vltavy, kde vyrastala, chcela sa vydať a byť učiteľkou v tunajšej jednotriedke. Ale všetko je inak - na vyľudnenej návsi stojí sama. Má však odvahu pozrieť sa späť, má odhodlanie pýtať sa seba samých aj ľudí, ktorí pre ňu kedysi veľa znamenali. Človek po štyridsiatke si chce urobiť poriadok sám v sebe, uzavrieť konečne staré záležitosti a bolesti, hovorí Hana, keď sa po dlhých rokoch stretáva s otcom, bratom a kamarátkami z detstva. Po úspešnom románe Sedliacky baroko (Magnesia Litera 2006 za prózu), ktorý tematizoval rozpad tradičného vidieka v päťdesiatych rokoch minulého storočia, skúma autor ďalej českú dedinu. Rybia krv je predovšetkým príbehom rozpadu jednej rodiny a dediny za už úplne iných spoločenských okolností. Téma vysídľovania a búrania obcí v dôsledku výstavby jadrovej elektrárne sa zdá naskrz súčasná, nevyhnutná aj dnes, keď je neistý osud ďalších dedín, napr. kvôli ťažobným limitom v hnedouhoľnej oblasti severných Čiech. Rybia krv však nie je nejakým „zeleným románom“, je to predovšetkým pútavý ľudský príbeh troch kamarátok z malej dediny, ktoré osud rozprášil do sveta, príbeh, v ktorom sa silne ozýva túžba po rodinnej súdržnosti, a tiež príbeh o sile lásky a odpustení.