V rokoch 1992 a 1993 Umberta Eca pozvali na Harvardovu univerzitu na šesť prednášok o literárnej teórii. Ak vtedy čakal niektorý študent suchopárny výklad, pamätá si svoje prekvapenie pravdepodobne dodnes. Beletristický text je v Ecovom podaní lesom, v ktorom môže čitateľ rozjímať, alebo sa stratiť, chodiť po prechodených cestách, alebo si vyšliapať svoju vlastnú. Eco vyzýva čitateľov, aby sa znovu zamysleli nad tým, ako čítajú a čo od nich text očakáva. Na nespočetných príkladoch od Troch mušketierov cez romány o Jamesovi Bondovi až po súčasné detektívky (či porno) ilustruje literárne techniky, ktorými texty dosahujú svoje ciele, úlohu, ktorú v nich hrá čas, či mieru, do akej fikcia parazituje na realite a naopak. Vzhľadom na svoju nadčasovosť má Šesť prechádzok literárnymi lesmi čitatelia dozaista čo povedať aj po tridsiatich rokoch.
V nakladateľstve Argo vychádza súbor v novom preklade.