Piaty zväzok Spisov Jakuba Demla rozvíja líniu šľapajovú, teda líniu hybridného žánru, kombinujúceho denník, dokument, pôvodnú beletriu, vlastné preklady aj beletristické príspevky iných autorov. Zväzok obsahuje Šľapaje IV až VIII, vydávané v rokoch 1919-1921. Šľapajami tohto obdobia prelína téma vzťahu k novému československému štátu, zároveň je však každý zväzok charakterom odlišný. Deml v nich účtuje s prorakúskymi klerikálnymi kruhmi a predkladá čitateľom rozsiahle egodokumenty, napr. cyklus Aby sa do toho videlo. Šľapaje VII a VIII dokumentujú Demlov pokus presídliť trvalo na Slovensko so všetkými dôsledkami, ktoré slovenská epizóda pre Demla mala: nadšenie zo Slovenska rýchlo vystriedala dezilúzie. Slovenská skúsenosť však v Demlovi prebudí aj jeho stránku najtemnejšiu: patologický antisemitizmus. Šľapaje V sú básnickou zbierkou, viac ako dekádu vzdialenú po Prvých svetlách, ale zároveň s nimi súčasťou textov. Zväzok sprevádza doslov, edičná poznámka, preklady všetkých cudzojazyčných pasáží, vysvetlivky reálií, menný register a reprodukcia ilustrácií a obálok pôvodných vydaní.