Prečo sú Andersenove rozprávky také znepokojujúce? Mesiac pred smrťou si Andersen poznamenal: „Žiadny sochár ma nepozná, nevidel ma čítať, nevie, že deti nemám za chrbtom, na kolenách ani na kolene; že moje rozprávky sú rovnako pre staršie publikum ako pre deti. Že naivné sú moje rozprávky len sčasti, že ich soľou je humor.“ Humor tu naozaj nájdeme, lenže ako je známe, soľ dokáže byť pekne štipľavá. Prvá česká monografia o Andersenových rozprávkach sa zameriava práve na ich dospelú rovinu, vznikla totiž z potreby priblížiť českému čitateľovi rafinovanosť týchto známych rozprávok a premiestniť ich aspoň v mysliach čitateľov z políc detskej knižnice medzi čítanie pre dospelých. Tam by smelo zniesli porovnanie s dielom Andersenovho krajana a ďalšieho slávneho predstaviteľa zlatého veku dánskej literatúry Sorena Kierkegaarda. V trpke zábavnej kapitole o českých prekladoch Andersenových rozprávok sa čitateľ navyše oboznámi s vydarenými aj vyslovene obskurnými českými verziami slávnych príbehov.