Preslávený logik a filozof Józef Maria Bocheński (1902-1995), profesor univerzity vo Friburgu, patril k analytickej filozofickej škole (Whitehead, Wittgenstein) a svetovo sa preslávil bestsellermi "Cesta k filozofickému mysleniu" (nemecky 195 Slovník filozofických povier" (poľsky 1987, česky samizdať, 1988). Prednášal a písal v piatich jazykoch.
Najväčším prínosom Bocheńského je analýza marxizmu, ktorý je ideologickou a sociologickou kombináciou najväčších povier posledných dvoch storočí: scientizmu, tj domnienky, že prírodovedecká metodológia je jedinou racionalitou, ďalej humanistického antropocentrizmu, podľa ktorého je človek absolútnou mierou všetkých vecí, a teda viery vo všemocný technický a vedecký pokrok, ktorý vraj vyrieši aj existenciálny zmysel života.
Za jedinú dynamickú civilizáciu považoval Bocheński európsky Západ s jeho troma zásadnými postojmi k realite: gréckym zmyslom pre čistú ideálnu formu, rímskym postojom voči spoločnosti (právo) a židovsko-kresťanským náhľadom na existenciálne problémy človeka. Bocheńskeho „povery“ zábavnou a vtipnou formou, s neúprosnou logikou a aristotelským realizmom odhaľujú rozpory a zmätok v myslení preslávených mudrcov dvadsiateho storočia.