Onomaziologický slovník zásadným spôsobom dopĺňa a zjednocuje skôr vydané štyri diely Slovníku českej frazeológie a idiomatiky. Zahŕňa frazémy a idiómy všetkých štyroch vydaných zväzkov, ktoré zmenenou organizáciou a spôsobom prezentácie spája dohromady podľa jednotného hľadiska, a to významu.
Väčšina tradičných slovníkov ponúka svoje heslá tak, že v nich hľadáme abecedne podľa predvoleného hesla, resp. jeho formy. Tento slovník, ktorý je onomaziologický a je vlastne tezaurom slovenskej frazeológie, vychádza naopak od významu hesiel a spôsob hľadania teda prevracia (namiesto od východiskovej formy začína od východiskového významu frazému a idiómu). Podľa zvoleného konkrétneho významu uvádza všetky heslá pre neho relevantné, ktoré sú vnútri triedené oi podľa toho, či ide o prirovnanie, výrazy neslovesné, výrazy slovesné alebo vetné (čo zodpovedá usporiadaniu vydaných a abecedne usporiadaných štyroch zväzkov). Použité východiskové významy, podľa ktorých je tu všetko usporiadané, sú jednoslovné, podľa potreby sú ale doplnené o potrebné kombinácie pokrývajúce významové jadro hľadaného výrazu.

Takto sa tu pre východiskový význam „bojovať“ objavuje množstvo hesiel rôzneho typu z jednotlivých zväzkov slovníka, ktorá sémanticky spája tento východiskový význam „bojovať“ a jeho podtypy, a nájde sa tu potom napr. bojovať ako lev, nenechať niečo (len) tak ( tj bojovať proti niečomu), obhajovať svoju existenciu (tj bojovať o svoju existenciu), obhajovať česť práporu (tj v podtype bojovať za ideál spoločný), bojovať na život a na smrť (tj bojovať do konca), bojovať sa s osudom (tj bojovať s vývojom nepriaznivým), bojovať za česť a slávu (tj bojovať nezištne), ale aj Preskoč, prelez, iba nepodlez. (tj bojuj vynaliezavo, nie však nečestne!) a mnoho ďalších. Týmto spôsobom podľa podobnosti zoradené a do podtypov a podľa pôvodných zväzkov hierarchizované a usporiadané dáta sú tu zozbierané a predstavené prvýkrát a inde k dispozícii nie sú; svojím spôsobom tvorí protiklad k onomaziologickému slovníku všeobecnému (napr. Rogetovmu, ktorý pre slovenčinu teraz existuje tiež), ktorý je však založený iba na jednotlivých slovách (pojmoch) a frazémy neobsahuje. Princíp, ktorý sa tu používa ako východiskový, je široko ponímaná podobnosť, ale aj obdobnosť a ďalšie významové súvislosti (vrátane opozitnosti).

Je potrebné zdôrazniť, že prezentované frazémy sú preberané z predchádzajúcich štyroch formálne orientovaných, tj alfabetických zväzkov frazeologického slovníka, kde sú však roztrieštené podľa tematiky týchto zväzkov a nedávajú predstavu celku frazeológie národného jazyka ani jej zloženia. Pre veľký rozsah dát (predvolené štyri slovníky tvorí takmer 4000 strán) tento tezaurus teda postupuje nutne úsporne a upúšťa od podrobného popisu významu (okrem stručných glos ako vyššie), ktorý si možno podľa potreby overiť pamäťou alebo hľadaním v uvedených štyroch slovníkoch; slovník je teda primárne určený pre kompetentných rodených hovorcov slovenčiny. V tomto zmysle predstavuje vôbec prvý onomaziologický slovník národného jazyka tohto druhu, ktorý nemá iné jazyky.

Užívateľovi odbornému aj laickému ponúka tento slovník prvé ucelené pokrytie a spracovanie slovenskej frazeológie a idiomatiky v zmysle onomaziologickom, tezaurovitom. Zároveň sa tu v praktickej rovine ponúka aj najbohatší zdroj poznania jazyka a možnosť výberu výrazov pre vycibreného autora, autora učebníc a slovníkov, prekladateľa, študenta, ale aj lingvistu a ďalších záujemcov. Je to pútavé čítanie upozorňujúce predovšetkým na bohatosť českého pomenovávacieho aparátu na úrovni frazémov a idiómov, ktorého opis doteraz nebol k dispozícii, ale špecificky aj na to, že sa dá písať aj hovoriť vybranejšie a jemnejšie, pre hocičo rafinovanejšie, než len jednoduchým radením jednoduchých bežných slov do jednoduchých viet.