Dôstojník prvorepublikového generálneho štábu J. Letov sa stal šéfom hospodárskej správy protektorátnych lágrov (Lety pri Písku ai), preto aby zlepšoval podmienky väzňov. Je to dostatočná obhajoba pre túto kariéru?

Prvorepubliková armáda si vybrala a vzdelávala Jiřího Letova, aby ho mohla ako elitného vojaka nasadiť vo vedúcich funkciách svojich štábov. S týmto predurčením neskôr prevzal vedenie hospodárskej správy protektorátnych lágrov a potom aj dohľad nad ďalšími lágrami v prvých povojnových rokoch. Dokázal aj v týchto funkciách a na prvý pohľad tak rozdielnych režimoch splniť požiadavky a povinnosti podplukovníka generálneho štábu? O tom je táto kniha.
"Príklad Let jasne ukazuje, ako by sa pomery v táboroch za vojny utvárali, keby tieto neboli mnou riadne vedené, ale ponechané amatérskemu vedeniu civilných úradníkov, alebo dokonca nezodpovedných Nemcov. Každá vlastenecká organizácia počas vojny musela by sa usilovať o to, aby vedenietá v rukách spoľahlivých českých ľudí, pretože tu bolo možné zachrániť životy a zdravie desaťtisícov Čechov." (Jiří Letov, 1. júla 1945)

Kniha s podtitulom Život a činnosť dôstojníka generálneho štábu a experta na lágre podľa archívnych dokumentov a jeho denníkov predstavuje zabudnutú osobnosť československej histórie.