Kniha je osobnou spoveďou Davida Drahonínskeho, ktorý žil do 16 rokov ako každý iný chlapec. Naháňal sa na ihrisku za okrúhlym nezmyslom, korčuľoval na zamrznutom rybníku a závodne sa venoval taekwondu. V roku 1999 vplyvom námesačnosti vypadol z balkóna a vážne si poranil chrbticu, slezinu a pečeň. Po niekoľkých mesiacoch strávených v nemocnici a rehabilitačnom ústave skončil na invalidnom vozíku. Napriek neľahkej životnej situácii sa dokázal odraziť od dna, vyštudovať vysokú školu a stať sa špičkovým lukostrelcom, ktorý má na konte niekoľko medailí, vrátane šiestich z paralympijských hier (dve zlaté, tri strieborné, jedna bronzová), a dva svetové rekordy.