317 sonetov Franceska Petrarky je významnou súčasťou Spevníka (Il Canzoniere) talianskeho básnika, ovplyvneného tradíciou provensálskych trubadúrov, od ktorých prevzal kult lásky k vysnívanej bytosti a záslužnej služby dáme. Franceskova pani Laura žijúca v Avignone je vydatá a má deti, básnik ju však adoruje av množstve variant spracováva obojstranný vzťah, ktorý vyústi roku 1348 po vypuknutí moru v milenčinu smrť. Takto končí prvá časť Spevníka: 227 sonetov a menší počet kancon, zostín, bailat a madrigalov). Druhá časť Spevníka, nazvaná Po smrti pani Laury, obnáša okrem kancon, madrigalov a i. 90 sonetov. Tu už básnik oplakáva idol pozemskej ženskej krásy, ale zároveň šťastnú nebešťanku, s ktorou sa vída v snoch.

Vydanie knihy podporilo Ministerstvo kultúry Českej republiky