Zväzok prináša šesť súborov štúdií, v ktorých Macura postupne cizeloval svoje poňatie modernistickej a socialistickej kultúry. Prvé štyri oddiely obsahujú práce o svetovej literatúre a teórii (napr. Joyce, Tvardovskij, Lotman), štúdie o českom marxizme (Fučík, Nejedlý, Štoll) a stati o Macurových básnických a prozaických rovesníkoch (napr. J. Šimon, K. Sýmon). D. Hodrová alebo J. Frais). Ostatné dva oddiely zahŕňajú dizertačnú prácu Otázky poetiky českej socialistickej literatúry (1986), v ktorej Macura zhrnul svoje lingvoliterárne štúdie a tiež titulný súbor sémiotických esejí Šťastný vek (1992). V ucelenej podobe sú tu tak predstavené Macurovej práce o kultúre, v ktorej tradícii vyrastal a ktorú s kritickým odstupom objavne reflektoval.