V rokoch protektorátu bol Jiří Weil personou non grata, vystúpil pod pseudonymom alebo šifrou len ojedinele, k sústavnej publicistike sa mohol vrátiť až po konci druhej svetovej vojny a do roku 1948 pravidelne prispieval najmä do týždenníka Kultúrna politika a mesačníka Literárnej noviny. Po kampani proti jeho románu Život s hviezdou (1949) a po vylúčení zo Zväzu československých spisovateľov (1951) publikoval sporadicky stati, ktoré súviseli s jeho prácou v Štátnom židovskom múzeu v Prahe, kde našiel zamestnanecký a zrejme aj ľudský azyl.

Oproti prvému a druhému zväzku publicistiky, ktorých stati tematizovali takmer výhradne literatúru a kultúru Sovietskeho zväzu, sa autorov záujem rozšíril na písomníctvo domácej a na preklady z ďalších literatúr. Reflexia sovietskeho písomníctva však neustala ani po prerušení spolupráce s komunistickými tlačovinami (Červené právo, Tvorba) a autor svoje poňatie revolučnej literatúry v zásade nemenil.