Stručné ruské dejiny od Marka Galeottiho sa sústreďujú na hlavné udalosti a postavy, ktoré sformovali tvár Ruska a ktoré sa dodnes premietajú do komplikovaných vzťahov tejto krajiny so Západom. Ide predovšetkým o varjažské (vikingské) počiatky ruských dejín, potom o viac ako dvojstoročnú nadvládu Mongolov (Tatárov) az neskorších panovníkov najmä o Ivana IV. Hrozného, Petra I., Katarínu II. a Mikuláša I. Kniha sleduje predovšetkým politickú históriu, pričom za jej charakteristický rys považuje neustále problémy Rusov s vlastnou identitou, oscilujúce medzi presvedčením o vlastnej výnimočnosti a inklináciou k Západu. Ruskú výnimočnosť presadzuje aj súčasný ruský prezident Putin, ktorého autor považuje za prechodný typ medzi érou sovietskou a skutočne postsovietskou, teda liberálnou. Ale zatiaľ čo Putin posilňuje nacionalistickú verziu ruských dejín av zahraničnej politike stavil na konfrontáciu so Západom, bežní Rusi zdieľajú podobné túžby ako ľudia na Západe – v tomto zmysle je terajšie Rusko Západu bližšie ako kedykoľvek predtým.