Kniha prezentuje hlavné rysy vývoja francúzskeho sociologického myslenia od polovice 20. storočia do súčasnosti. V tejto súvislosti sleduje prechod od priemyselnej spoločnosti k spoločnosti postindustriálnej, od spoločnosti národnej ku globálnej a od modernity k postmodernite. Tieto premeny sleduje nielen v teoretickej rovine, ale aj v jednotlivých oblastiach spoločenského diania av rovine každodenného života. Sleduje pritom nielen to, ako sa mení samotná sociálna realita, ale prezentuje aj zásadné spory a diskusie, ktoré sa v súvislosti s tým vo francúzskej sociológii odohrali a odohrávajú.
Práve francúzska sociológia má pre takýto rozbor tie najvhodnejšie parametre. Ako jediná národná sociológia totiž disponuje práve už od polovice 20. storočia nástrojom na zachytenie premien sociálnej štruktúry. Má podobu "socioprofesných kategórií" a umožňuje sledovať trendy vývoja profesijnej štruktúry av súvislosti s tým dráhy sociálnej mobility. V tomto rámci sú vyložené premeny vo svete práce a zamestnania, kedy sa Francúzsko premenilo z krajiny drobných podnikateľov a živnostníkov na typickú zamestnaneckú spoločnosť. Súčasťou tohto rozboru sú dôsledky masového vstupu žien na trh práce, zavádzanie nových typov pracovných kontraktov, zásadné premeny vzdelanostnej a kvalifikačnej úrovne populácie ale aj nové formy pracovných konfliktov a návrat masovej nezamestnanosti. V tejto časti je prezentovaná diskusia o perspektívach spoločnosti zamestnania.
Nadväzuje rozbor premien fungovania formálnych organizácií, a to ako v súkromnej, tak vo verejnej sfére. Je rozobraný jednak vývoj sociológie organizácie, jednak problematika manažmentu. V tejto súvislosti sú predstavené hlavné body diskusií o inováciách v oblasti spôsobov riadenia súkromných firiem i verejných inštitúcií, ale aj polemiky týkajúce sa dopadov týchto nových foriem manažmentu na zamestnancov a výsledkov snáh aplikovať ich pri riadení inštitúcií verejnej sféry.