Putovanie Kráľovským hvozdom cestou necestou končím pri stodoleckom obecnom mlyne. Stojím pri jeho už zrútenom múre, ktorý bol po mnoho rokov jediným zachovalým pozostatkom z celej obce Stodůlky a pripomínal existenciu tejto starobylej slobodnej kováčskej rýchlosti. Rozvalené kamene akoby vypadli z mozaiky histórie, ktorej znovuzloženie nie je jednoduché a ľahké. Ponáram ruku do chladnej vody Kremeľnej a nechám ju pretekať medzi prstami. Jej nepretržitý šumivý tok spolu s nehybnými kameňmi sa pre mňa stávajú symbolom premenlivosti života a štvorstoročnej histórie tejto časti Šumavy, vrátane minulých päťdesiatich rokov. Aj v týchto dobách sa mnohé, až príliš mnohé, zmenilo – skôr k horšiemu, než k lepšiemu – zabudlo sa a veľmi zmizlo. Preto moja kniha ponúka návštevníkom aspoň časť bohatej a zaujímavej histórie tohto kúta Šumavy, ktoré svorne tvorili Česi i Nemci.
Viliam Kudrlička

Snáď obe strany pochopia, že len vo vzájomnej otvorenej a serióznej spolupráci je možné spracovať históriu nielen Šumavy, ale aj vzájomných vzťahov, súčasne odhaliť a vysvetliť doposiaľ stále zneužívané udalosti a vyvarovať sa nepresností. Len tak sa rozjatrené rany na oboch stranách zacelia v prospech nás všetkých.