… Nesnažíme sa načrtnúť novú teóriu. Iba pozorne čítame časopisecké príspevky, posudzujeme kompozíciu jednotlivých čísel alebo ročníkov, zamýšľame sa nad významovými a štylistickými posunmi pôvodných diel v českom prostredí. Napriek značnému časovému odstupu sa pokúšame rekonštruovať rôzne úrovne a typy nášho vnímania, ako sa rysovali počas zhruba štyroch vývojových etáp: 1. Zakladateľského obdobia časopisu v rokoch 1956–1963, 2. komunikačno-diferenciačného obdobia v rokoch 1964–1970, 3. normalizačne virtuálnych úprav periodiká v rokoch 1971-1989 a 4. názorovo pluralizovaného vedenia dvojmesačníka v rokoch 1990-1996. Rozlišujeme pritom dobové očakávania a čitateľskú konkretizáciu textov u tzv. laikov – u bežného publika, vnímajúceho každý preklad ako „slovenský“ text – a dobové očakávania spolu so čitateľskou konkretizáciou textov u vnímateľov „znalcov“ – osôb zaoberajúcich sa literatúrou profesionálne, niekedy v roli , inokedy v úlohe redaktora, komentátora, kritika. Všímame si však aj prechodné úrovne a typy recepcie, napr. čitateľov-hobbistov, konkurujúcich svojimi znalosťami mnohým odborníkom, alebo venujeme pozornosť literárnym kritikom, posudzujúcim poľský text z porovnávacej česko-poľskej perspektívy. V každom prípade do procesu „reinterpretácie už interpretovaného“ vstupujeme s vedomím, že pokračujeme v otvorenom významovom dianí a realizujeme gadamerovskú fúziu horizontov: minulého i dnešného vnímania poľských diel v českom a poľskom kontexte.