Spomienková kniha Taliáni (vyšla roku 1978) je za srdce berúce vykreslenie Cavannovho detstva pred druhou svetovou vojnou v Nogent-sur-Marne pri Paríži. A skôr než o talianskych prisťahovalcoch vo Francúzsku živiacich sa ako murári je to kniha venovaná priamo autorovmu otcovi, negramotnému murárovi s veľkým srdcom a ľudovou múdrosťou. S nenapodobiteľným štýlom píše otvorene o svojej rodine, nogentskej základnej škole, kamarátoch aj o hrách nogentských detí aj o spoločenských a politických pomeroch v predvojnovom Francúzsku. Očami dieťaťa líči dospievanie chlapca z chudobnej rodiny na okraji Paríža v detskej partii hrajúcej sa v stružkách pri chodníku, prvé čitateľské i erotické skúsenosti i objavovanie sveta dospelých. Cavannov pohľad je prenikavý a ide do hĺbky. Vnucuje sa myšlienka, že Cavannovo spomínanie je žánrovo príbuzné s veľkofilmom Federica Feliniho Amarcord. Jeho devíza je: spoznaj sám seba, a napriek tomu sa neprestaň mať rád.