Na začiatku dvadsiateho prvého storočia žijeme znovu v čase strachu. Či už ide o strach z vojnových konfliktov, teroristických útokov alebo z prírodných, ekologických katastrof. Žijeme v stave neustálej úzkosti z nebezpečenstva, ktoré môžu kedykoľvek a neohlásene zasiahnuť.

Strachom nazývame našu neistotu – tvárou v tvár rizikám, ktoré charakterizujú našu tekutú modernú dobu, našu nevedomosť o tom, čo presne hrozba predstavuje, a našu neschopnosť určiť, čo sa dá a čo nemožno urobiť, aby sme jej čelili.
Pritom modernita mala byť podľa Zygmunta Baumana, jedného z popredných sociálnych mysliteľov našej doby, takým obdobím v dejinách ľudstva, keď obavy, ktoré v minulosti prenikali do spoločenského života, sa už mali javiť ako nadbytočné. Ľudia mali prevziať nad svojimi životmi kontrolu, držať ich pevne v rukách a niesť za nich zodpovednosť.
Baumanova kniha Tekutý strach prináša zoznam moderných tekutých strachov, pokúša sa odhaliť ich spoločné zdroje, analyzovať prekážky, hromadiace sa na ceste k ich identifikácii, a skúmať spôsoby, ako ich vyradiť z prevádzky alebo ich zneškodniť.
Prostredníctvom svojho opisu obáv a úzkostí, ktoré nás dnes ťažia, Bauman tiež upozorňuje na problémy, ktorým budeme musieť čeliť a riešiť ich po väčšinu tohto storočia, ak chceme, aby na jeho konci pociťovali našu blížnu väčšiu istotu, než dnes cítime my.