Vo svojom novom románe "Tieny tancujúce v závoji hmly (Deväťdesiata)", laureátu medzinárodnej literárnej súťaže "Najlepšia kniha roka - Nemecko 2023", ktorý je pokračovaním románu "Budiž tma (Osemdesiata)", autor kreslí líniu chápania udalostí a ako deväťdesiate roky minulého storočia pripadli na obdobie formovania sa, zrenia a zápasu s odcudzením nadchádzajúcej doby, doby vzbury živlov, skazy starého sveta a krutosti sveta vznikajúceho. Čo čaká na týchto ľudí - temné časy, "nočná mora nekonečnej, bezbrehej prítomnosti, večnosti bez minulosti a budúcnosti" alebo tvrdá a tŕnistá, ale jasná cesta vykúpenia, vedúca cez súcit k duchovnému znovuzrodeniu? Čo je správne urobiť: zostať pokorne stranou behu udalostí, v rozjímavom pokoji estetizovať amoralizmus dejín, vymaniť sa z kypiaceho hérakleitovského prúdu alebo sa pokúsiť zuby hlodať železo tohto sveta, aktívne vzdorovať okolnostiam v boji za právo na slobodu? Mal by človek cítiť mieru v boji proti zlu, aby sa vyhol dopadu neúprosných zákonov dialektiky, a kde je táto miera? Čo je podstatou človeka - hľadanie cesty z medzí, slobody, ktorá je primárnejšia ako bytia, alebo poslušnosť tieňa tancujúceho v závoji hmly, chvejúceho sa odrazu cudzej vôle? Vôľa dominujúca skrze ontologický strach, ktorý dáva vzniknúť tomu najhnusnejšiemu, čo v človeku existuje – krutosti. Existuje nejaké ospravedlnenie pre túto krutosť? Nezmieriteľný boj protikladov, hľadanie hrdinu ich zmyslu v smútku, v utrpení, ba aj v smrti, nadchádzajúce zbožštenie Verejnej Prospešnosti a krvavé vojny s vlastnými odrazmi, v lome vedomia rôznych ľudí - milujúcich a nenávidiacich, vážiacich si priateľstvo a bojujúcich, poznávajúcich svet pred životom - to všetko v románe Sergeja Zacharova "Tieny tancujúceho v závoji hmly (Deväťdesiata)".