Prvé ženy na osemtisícovkách. Jedinečná kniha o prvých ženách na najvyšších vrcholoch, na ktorej pracovala autorka vytrvalo pätnásť rokov. Na planéte Zem máme štrnásť horských masívov prevyšujúcich magickú hranicu 8 000 metrov nad morom. Aj keď k ich vrcholom dlho vzhliadali prevažne len príslušníci silného pohlavia, objavila sa už po druhej svetovej vojne výnimka potvrdzujúca, že ani ženám nie sú veľhory ľahostajné. Bola jej Claude Koganová, ktorá sa pokúsila o vylezenie Čo Oju, šiestej najvyššej hory sveta, už v pionierskych rokoch 1954 a 1959. Bohužiaľ na zrážkach svojej vysnívanej hory tragicky zahynula, čo ďalšie snahy žien o podobné výkony na roky zastavilo. Zatiaľ čo mužské prvovýstupy na vrcholoch koruny Himalájí boli dovŕšené v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, prvými ženami na osemtisícovom vrchole Manaslu sa stali s veľkým časovým odstupom až Japonky v roku 1974. Osudy prvých žien na najvyšších vrcholoch boli často veľmi zložité, ba osemtisícových snov vyžadovalo obrovskú energiu, horolezecké majstrovstvo, cieľavedomosť, odvahu a drinu, často však aj nutnosť vyrovnať sa s ťažkou psychickou frustráciou. Bohužiaľ platí, že „osemtisícové“ túžby a sny žien boli zhusta vykúpené nielen slzami a krvou, ale opakovane aj cenou najvyššou. Kniha popisuje veľmi čitateľnú a zároveň faktograficky presnú metódu jednotlivé osemtisícovky ako z hľadiska priestupnosti a výstupov ženských expedícií, tak aj z hľadiska geografického, historického a geopolitického. Dina Štěrbová zhromažďovala neúnavne a až s mravčou usilovnosťou informácie o prvých ženách na týchto horských velikánoch celých pätnásť rokov. Mnohé z aktérok osobne navštívila, niektoré údaje jej poskytli kamarátky alebo pozostalí, iné objavila v archívoch. Cieľom bolo priniesť autentické dokumenty a súčasne vcítiť sa do túžob a osudov všetkých účastníčok tejto dvadsaťštyri rokov trvajúcej ženskej odysey. Okrem množstva jedinečných fotografií kniha obsahuje aj presné tabuľky.