Viete, bez čoho by sme my ľudia neprežili? Bez dážďoviek. Títo nevidiaci básnici hliny, tak ako my sa pomaly prepracovávajúca temnotou, zaisťujú zemine dostatok kyslíka, inak by v nej nič nerástlo. Práve o dážďovkách napíše na konci devätnásteho storočia do časopisu článok nevzdelaná selka Gudríd, a touto odvahou ísť za svojou vášňou ovplyvní osud nielen svoj, ale aj celého svojho rodu. Syn Jón zdedí jej snivú povahu natoľko, že sa mu obdiv ku hviezdam stane v opitosti za tuhej zimy osudným. A čo Halldór, neochvejne sa riadiaci svojim hudbymilovným srdcom a jeho magnetickou strelkou, a potom Eirík smerujúci od vydatej Tove, s ktorej divadelnou spoločnosťou je na turné, k vášnivej arabsko-talianskej Batool majúcej všetko právo nenávidieť druhé pohlavie? Mnohí im podobní, celé spoločenstvo vyhnancov nachádzajúcich sa na rozhraní tmy a svetla a napoly na úteku pred vlastným životom, sa stretnú na oslavu v Sólveyinom hoteli. Keď vystúpime na svetlo, môžeme dúfať, že so sebou neberieme tmu. Žijeme predsa tak, ako najlepšie vieme, s vedomím možnej fatálnej chyby, kedy však najväčšou nectnosťou je zbabelosť.
Jón Kalman Stefánsson tu znovu preukazuje svoj majstrovský talent rozohrávať orchester ľudských emócií. Poskytuje neobyčajne komplexný obraz vzájomne sa prekrývajúcich osudov postáv prenasledovaných metafyzickými otázkami. Pozoruhodný rébus knihy Tvoja neprítomnosť je tmou je mätúce i dojímavý zároveň, tak ako iné autorove knihy.