Ľudmila Javorová (1932) je jedna z mála žien, ktoré boli vysvätené za katolíckych kňazov. Od roku 1964 bola pravou rukou tajne vysväteného biskupa Felixa M. Davídka (1921–1988), vedúcej osobnosti skrytej cirkvi u nás. Ten po návrate z väzenia (1950-1964) v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch pripravil a vysvätil na kňaza rad mladých mužov, a to celibátnych i ženatých. Ľudmilu Javorovú vysvätil na kňaza západného obradu rímskokatolíckej cirkvi v decembri 1970 napriek značnému odporu v radoch biskupov a kňazov skrytej cirkvi z okruhu Koinótés. Ľudmila Javorová nemohla svoje kňazské povolanie nikdy vykonávať úplne verejne, ale dodnes ich vníma ako svoje životné poslanie, hoci stále v skrytosti. Knižný rozhovor s ňou je nielen unikátnym svedectvom o živote skrytej cirkvi, ale predovšetkým rozpravou o kňazstve, jeho spiritualite, o postavení žien v cirkvi ao možnom prínose ženstva do všeobecne mužského prostredia katolíckeho kléru.