Vzájomná korešpondencia teológa Karola Skalického a sociológa Karla Hrubého otvára zaujímavý pohľad na spoluprácu a priateľstvo dvoch mužov, ktorí odišli z komunistického Československa do exilu v inej dobe, do inej krajiny a za úplne iných okolností. Listy prinášajú svedectvo o každodennom živote, práci, vzťahoch, radostiach i peripetiách exilového života. Predovšetkým sú ale symbolickým dokladom, aké dôležité bolo v exile osobné nasadenie a viera, že jedine spoluprácou na spoločnom kultúrnom diele možno aj zvonku pomôcť k zmene domácich pomerov.