Autorku inšpiroval k spísaniu románu osud Janiny Nowakovej, ženy, ktorej sa ako prvé podarilo utiecť z koncentračného tábora Osvienčim, kde bola uväznená 12. júna 1942 ako poľská politická väzenkyňa s číslom 7615. Po krátkom pobyte v tábore. Komando, v ktorom pracovala, bolo privedené do tábora k trestnému apelu, na ktorý sa dostavili aj veliteľ Rudolf Höss, jeho zástupca Hans Aumeier, vedúci Politische Abteilung (táborového gestapa) Max Grabner a Rapportführer Gerhard Palitzsch. Väzenkyniam hrozilo, že každá desiata z radu bude zastrelená, ale po niekoľkých hodinách prišlo z Berlína rozhodnutie, poslať ich do trestného oddielu. Útek Janiny Nowakovej bol priamym dôvodom na vytvorenie prvého trestného oddielu v ženskom tábore. Zároveň bola zavedená povinnosť strihať vlasy všetkým väzenkyniam, teda aj tým nežidovského pôvodu. Po niekoľkých mesiacoch skrývania v Lodži bola Janina Nowaková na základe udania opäť zatknutá a 8. mája 1943 prevezená do Osvienčimu-Březinky. Bola označená číslom 31592. Všetky udalosti zo života hrdinky, okrem tých vyššie uvedených, sú literárnou fikciou. Popis životných podmienok a špecifík života v tábore, vrátane procedúr prijímania väzňov, ktoré prebiehali v čase, keď tam pobývala, čerpala autorka z historických prameňov a spomienok bývalých väzňov a väzenkýň Osvienčimu-Březinky. Všetky historické postavy a udalosti uvedené v knihe sú pravdivé a zasadené do správnej doby.