"Nekonečná štvorveršia" undergroundovej legendy. Kde leží kľúč k legende so značkou JHK? Zdalo by sa, že ju stvorili jedinečné formy plus dekadencie plus underground, ale skôr to bude tak, že to, o čom on jedinečne píše, sú záležitosti všeobecne zrozumiteľné pre všetko živé a občas snáď aj mysliace. Básnik, aby ním skutočne bol, musí vydať svoje svedectvo. Lenže potom je tu ešte iný zápas. Vyvzdorovať na ničote aspoň sekundu, vytrhnúť z jej všežravej papule treba črep, urobiť z neho svoju skutočnosť. To je to jediné, čo duch & slovo zmôže, aj keď je to boj márny, nie však zbytočný. Námietka, že sa autor opakuje, je teda úplne bezpodstatná. Čo by tak iné malo robiť? Krchovského "nekonečná štvorveršia" určite váži viac ako takzvaná literatúra a jej efemérne ambície. "Záhrobný príbeh, alebo ‚ľudský'? / a čo je pravda, a čo lož? / nech píšem, čo chcem, je to vždy / len variácia na to isté".