Fotograf, grafik, redaktor a vydavateľ Miloš Polášek prichádza po štyroch rokoch od vydania svojej poslednej tematickej obrazovky Akt/RE-ART s ďalším netradičným počinom. V rovnako veľkom formáte as ešte väčším rozsahom predkladá doposiaľ úplne ojedinelý súzvuk obrazovej monografia s osobnými, profesnými, ale aj politickými memoármi. Formátom, osobitou grafickou úpravou a veľkosťou niektorých reprodukcií sa radí medzi publikácie obrazové. Tomu však už úplne nezodpovedá rozsiahly text osobných spomienok sprevádzaný nemenej obšírnym obrazovým materiálom tento text ilustrujúcim. Dominantný priestor je pochopiteľne venovaný výtvarnej fotografii, jej všeobecnému aj autorskému vývoju. Popisky pod fotografiami sú potom ďalšou rovinou, rozpustilo trúsiace čerešničky informácií a intimít, na ktoré sa v hlavnom texte nedostalo. Rozprávanie stojí predovšetkým na dlhom rade historiek, ktoré Polášek počas svojej päťdesiatročnej profesionálnej kariéry zažil. So Saturninovským humorom výstižne vykresľujú politickú klímu a atmosféru oných totalitných rokov, v ktorých prežil svoje najplodnejšie autorské roky. Je pritom výrazne osobný; aktéri historiek a príbehov, o ktorých podáva obrazové i textové svedectvo, sú reálne a väčšinou aj pomenovaní svojimi pravými menami. Teda otvorenosť, ktorá u verejne činných osobností stále nie je obvyklá. Úvod Artura Kokse Báječné roky v 61 obrazoch ponúkajú paralely s Vieweghovou charakteristikou onej doby v Báječných rokoch pod psa, ale aj s historkami Petra Šabacha, ako aj geniálne dotvorenými Hřebejkovými a Jarchovskými filmami Pelechy a Pupendo. Avšak na intelektuálnom pozadí Oceľového srdca republiky, ktoré v tých šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia nebolo od pražských špičiek rozhodne tak ďaleko.