Dalo by sa povedať, že to začalo onoho piatkového večera presne pred rokom, hoci hocičo napovedá, že to začalo dávno predtým. Že to, čo sa toho dňa rozbehlo, bolo len jedným bodom vo veľkej a rozsiahlej sieti vlákien a spojení vedúcich do všetkých smerov. Napriek tomu to začalo takto, úplne konkrétne, tým, že som ležala na pohovke a klepla na ikonu na mobile uprostred toho, o čom som sa domnievala, že je normálny všedný deň v normálnom živote. Po tých dlhých rokoch, ktoré som strávila ako praktická lekárka, by som mala vedieť, že žiadny normálny všedný deň neexistuje a že neexistuje ani normálny život. Elin sa presťahovala do svojej ordinácie, kam celé dni prúdia pacienti so svojimi trápeniami a strasťami. Ako praktická lekárka pracuje už viac ako dvadsať rokov. Minimálne rovnako dlho je vydatá za Axela. Lenže pred ním existoval istý Bjorn, ktorý sa z ničoho nič vynoril na Facebooku a obrátil Elinin život hore nohami. Elin vie, že sa niečo musí stať, ale zatiaľ len sedí akosi utlmená vo svojej ordinácii. V kúte stojí plastová kostra Toreho, ktorá sa jej vysmieva. A doma v radovom domčeku sa hnevá Axel – teda pokiaľ práve neleží v posteli s Elininou rozvedenou priateľkou a susedkou Gro. V poslednom ťažení je román o prekliatom umení popísať svoju situáciu ao blaženom popieraní reality. Nina Lykke v tejto knihe posúva hranice toho, ako môže vyzerať román z lekárskeho prostredia.