Výbor z piatich zbierok bosnianskeho básnika Igora Klikovace pripravený Adinom Ljucou a Dominikou Kresťanovou svojím spôsobom predstavuje autorov "obkreslený život", totiž cestopis, alebo, ešte presnejšie, lodný denník čierneho pasažiera. Čítate text, v ktorom sa rodák zo Sarajeva dnes na seba so svojim rodným mestom pozerá hľadáčikom ostreľovača: „A potom sa na seba pozeráte ako ostreľovači/z opačných strán rieky, ktorým jarné teplo na chvíľu uspáva/svaly v prstoch“ (Sarajevo). Len ako taký mohol napísať: „čím ďalej viac mi pripadá“, že domov „vlastne odchádzam len pre ten pocit úplného vyvlastnenia, / ktorý rastie len tam“ (vtedy a teraz). V Londýne, kde žije, je jeho obyvateľom aj prisťahovalcom. Na cestách bežcom aj pútnikom. A len ako taký vidí to, čo milióny turistov nevidia a snáď ani nechcú vidieť: slávny Gaudího kostol "naveky ukrižovaný medzi žeriavmi" (Barcelona). Je čiernym pasažierom života, ktorý si vedie denník vo veršoch. Je tým, kto je doma všade a nikde.