Kniha sa venuje polozabudnutej osobnosti vidieckeho učiteľa Jaroslava Petra (1862-1922), ktorý sa významne podieľal na reformách českého školstva v období na prelome 19. a 20. storočia a zároveň bol činorodým kultúrno-vzdelávacím, sociálnym, osvetovým pracovníkom.
Peter bol jedným z prvých pedagógov, ktorí si uvedomovali význam prostredia, v ktorom dieťa vyrastá a žije, na vývoj jeho osobnosti, a teda nutnosť pri výučbe z toho prostredia vychádzať. Bol naším najvýznamnejším predstaviteľom tzv. pedagogického regionalizmu a napísal jednu z prvých učebníc prvouky. Zaoberal sa ale aj ďalšími problémami špecifickými pre vidiecke školy. Bol zástancom školy voľné a činné, jeho poznatky a učebné metódy môžu byť učiteľom inšpiráciou dodnes.
Značnú pozornosť venoval aj literatúre pre deti a mládež. Písal kritiky, recenzie, zostavil zoznam vhodného čítania, inicioval vydávanie umelecky kvalitnej literatúry pre čitateľov tohto veku.
Predovšetkým to bol ale človek pozitívne ladený, odvážny, spoločenský, činorodý, so záujmom o všetko, čo sa deje v jeho okolí, as veľkou chuťou toto dianie ovplyvňovať. Bol aktívnym členom mnohých miestnych spolkov, od hasičského po divadelné, založil hasičský časopis Metuj, dedinskú knižnicu, organizovať výstavy a vzdelávacie prednášky pre verejnosť. Na Policko priviedol mnoho umelcov a literátov, s ktorými podnikal aj bujaré výpravy do horských hostincov.
Kniha je doplnená dobovými fotografiami a ukážkami i reprodukciami detských kresieb z Petrovej učebnice Prvouky, ktoré ponúkajú zaujímavý vhľad do prostredia Nízkej Srbskej, Machova a krajiny okolo na prelome 19. a 20. storočia.