Maliarske a kresliarske dielo Vlasty Vostrebalovej Fischerovej (1898-1963) bolo obmedzené necelými dvadsiatimi rokmi aktívnej tvorivej činnosti, ale na českej medzivojnovej scéne patrilo k najosobitejším prejavom "nových realizmov". Autorka vychádzala z epickej dramatickosti wolkerovskej línie proletárskeho umenia as veľkou dávkou fantázie a bizarnej poetiky zachytávala ľudské odcudzenie a medzné situácie moderného života. V jej diele sa miešajú všednodenné námety s fantasknou poetikou a pálčivou grotesknosťou. Sociálny apel mnohých jej prác na druhej strane vyvažuje intimita. Na zvnútornenej, miestami až halucinačnej dimenzii jej práce sa podpísal aj súkromný život: krátke, avšak nie príliš šťastné manželstvo s významným českým literátom a prekladateľom Otokarom Fischerom. Okrem obrazov a kresieb kniha sprístupňuje autorkinu rozsiahlu korešpondenciu adresovanú Fischerovi a venuje sa aj doposiaľ neprebádanej práci Vlasty Vostrebalovej Fischerovej na poli architektúry.