Prevádzka je čulejšia ako inokedy, organizujú sa festivaly, budujú rozsiahle archívy, tlačia ich blackmetalisti aj študenti umeleckých škôl, pritom sa im už dávno veštila smrť. Fanzíny sa zrodili v tridsiatych rokoch minulého storočia v kruhoch fanúšikov sci-fi, ale neskôr ich ďaleko prerástli. Zinoví majstri si pritom vystačili s nožnicami, lepidlom a lacnou tlačiarňou. Mediálny teoretik Miloš Hroch v pôvodnej českej štúdii skúma fungovanie týchto malonákladových publikácií a neoficiálnych časopisov v post-digitálnej dobe, keď sa presýtení virtualitou vraciame k analógovým médiám. Jeho práca prináša do mediálnych štúdií radikálne koncepty a predstiera novú materialitu médií, v ktorej je dotyk rovnako dôležitý ako informácie. Kniha ukazuje odhodlanie zinovej scény a rekapituluje dôsledky digitálnej revolúcie aj kyberpunkových snov. Zatiaľ čo predtým bola tvorivá metóda "vystrihni - nalep" nutnosť, dnes je to stratégia a voľba, ktorá dáva prísľub nepredvídateľných zážitkov v kultúre ovládanej algoritmy.
Kniha Miloša Hrocha je pôvodnou českou štúdiou, ktorá vychádza z konceptov predstavených v rámci edície #POPs. Na základe takmer dvoch desiatok rozhovorov a etnografického výskumu uvádza do pražskej zinovej scény, kde vedľa seba fungujú blackmetalový fanúšik, ilustrátorka z UMPRUM, anarcho-feministiky aj študentky umeleckých škôl. V niekoľkých reportážach berie čitateľov na zinové festivaly, do tlačiarenských dielní, galérií i bytov, kde takéto ziny vznikajú.