Pamäte Františka Xavera Bašíka sú udalosťou nielen pre kafkovské bádanie, ale aj neobyčajne zaujímavým dokumentom o živote a práci obyčajných Pražanov zhruba pred sto rokmi.
Od roku 1892 sa František Bašík učil ako príručiu v obchode s krátkym tovarom, ktorý patril otcovi Franzovi Kafku Hermannovi Kafkovi. Svoje spomienky písal ako starnúci muž v rokoch druhej svetovej vojny; jeho vzťahy s rodinou Kafkových skončili vyučením. V tomto zmysle majú jeho spomienky hodnotu primárneho prameňa nedotknutého eventuálnymi neskoršími interpretáciami, ktoré tak často prifarbujú spomienky pamätníkov, ktorí sa už dožili Kafkovej slávy. Bašík je okrem toho bystrý pozorovateľ a jeho spomienky sú napísané sviežim jazykom. Umožňujú nahliadnuť do všedného života v obchode a súčasne aj do života rodiny Kafkových, ktorý bol sústredený okolo diania v obchode aj preto, že oboje v tom čase spájala rovnaká adresa – Celetná č.
Bašíkove pamäte sú však pozoruhodné aj ako autentický dokument o každodennom živote a práci obyčajných ľudí, učňov, predavačiek, príručích a podomkov, a podávajú tak farbistý obrázok života v Prahe na konci 19. storočia v najlepšej tradícii medailónov Ignáta Herrmanna. Zachytávajú mimovoľne národnostné spory a animozity; okrem toho je v nich otvoreným spôsobom vykreslené aj sexuálne dozrievanie dospievajúceho chlapca a neskôr mladého muža na prelome 19. a 20. storočia.