Dielo niekdajšieho provinciála Českej provincie Tovaryšstva Ježišovho Jána Pavlíka (1920-2008) má nesmiernu výpovednú hodnotu. Bolo spisované nielen s dôslednosťou, autorovi bezpochyby vlastnej, ale aj v duchu vďačnej lásky k cirkvi a rádu, s nepopierateľnou osobitosťou a typickými akcentmi. Autor starostlivo mapuje s výškami aj hĺbkami pozoruhodné životopisné príbehy českých jezuitov už od roku 1814, to znamená od obnovenia rádu (zrušený bol roku 1773) až do súčasnosti. Dotýka sa tak prirodzene pozadia mnohých epizód českých dejín. K textu sú tiež priložené štatistické tabuľky a zoznamy publikácií jednotlivých jezuitov.