Kniha sa zaoberá vznikom a vývojom antropologického myslenia na pozadí expanzie západnej civilizácie, od vrcholného stredoveku po súmrak viktoriánskej éry, s prihliadnutím na širšie historické, sociálne a kultúrne súvislosti. Autor sa pokúsil vystihnúť svojbytnú povahu západnej spoločnosti, utváranú od prehistorických čias, a porozumieť kľúčovým epizódam stretávania a stretávania s mimoeurópskymi civilizáciami a kultúrami, ktoré mali osudový dopad na vývoj moderného západného myslenia, vzdelanosti a vedy, napríklad misijnému úsiliu, zámorským výpravám . V druhej časti svojej štúdie podrobne opisuje utváranie antropológie – ako vedeckej disciplíny o ľudskej rozmanitosti a odlišnosti – od raného novoveku po začiatok dvadsiateho storočia, kedy v dejinách tohto odboru prichádza obdobie nazývané „klasické“. Pozornosť je venovaná predovšetkým biblickej antropológii, intelektuálnemu vplyvu osvietenstva a romantizmu na formovanie modernej antropológie, klasickému evolucionizmu, difuzionizmu, zrodu rasovej ideológie a významu pôsobenia Emila Durkheima, Franza Boasa, Williama Riversa a ďalších výrazných osobností prelomu. Prehľad sa uzatvára tesne pred vystúpením Bronislawa Malinowského a vznikom funkcionalistickej a konfiguracionistickej školy.