Barónka Sidonie Nádherná (1885-1950) patrí k výrazným osobnostiam európskeho kultúrneho života prvej polovice 20. storočia. Dlhoročná korešpondencia ju spájala s básnikom Rainerom Mariom Rilkom, štvrťstoročie intenzívneho citového vzťahu so spisovateľom Karlom Krausom, láska k prírode a dejinám umenia s Annou Masarykovou… Objavom posledných rokov je jej korešpondencia s českým historikom umenia a pamiatkárom4 Vá9. Listy nie sú len dokladom ich priateľstva, ale zároveň pôsobivo dokumentujú poslednú tragickú etapu života Sidonie Nádhernej. Počas druhej svetovej vojny nacistická okupačná správa jej zámok a statok vo Vrchotových Janoviciach vyvlastnila v súvislosti s plánovaným budovaním cvičiska Waffen SS "Böhmen" a obec bola vysťahovaná. Po oslobodení bol zámok obsadený Červenou armádou a neskôr armádou československou. Dôsledkom bola devastácia zámockých interiérov aj zámockého parku. Wagner, pracovník Štátneho pamiatkového úradu, sa po celý čas snažil barónke pomáhať pri ochrane jej pamiatkového dedičstva. Po jeho zatknutí v roku 1949 Sidónia Nádherná emigrovala do Anglicka, kde potom podľahla smrteľnej chorobe.
Edícia listov i ďalších dokumentov je starostlivo okomentovaná a sprevádzajú ju štúdie venované obom protagonistom korešpondencie.