Iniciátorkou tejto knihy bola spomienka. Spomienka na školské výlety, ale aj na nedávnu profesiu jedného z autorov, dendrológa Václava Větvičky, ktorý zámockým parkom venoval značnú časť života. A tak sme, po stopách vlastných spomienok, navštívili po čase nielen zámky, ale predovšetkým ich záhrady. Slovo záhrady nám tu pripadá patričnejšie ako slovo park, parky. Veď niekde, ako napríklad vo Vidimi alebo v Děčíne, to sú div nie záhradky, tak aké parky. Na druhej strane snáď u nás neexistuje zámocké sídlo - a že ich máme! – u ktorého by nebola aspoň malá záhrada. Stavebníci, stavitelia aj tvorcovia zámkov predišli súčasnosť, ktorá odporúča vlastníkom rodinných domčekov žiť časť roka na záhrade, v zelenej komnate.