Lubor Hájek patrí k tým osobnostiam modernej českej kultúry, ktorých dielo doteraz čaká na adekvátne zhodnotenie. Hoci sa zaoberal predovšetkým výtvarnými prejavmi mnohých mimoeurópskych kultúr, jeho profesionálna identita je mnohoznačná: bol v rôznej miere zberateľom, znalcom, kurátorom, historikom umenia, popularizátorom, príležitostným básnikom. Od základu vybudoval Zbierku mimoeurópskeho umenia Národnej galérie. Zanechal tiež rozsiahly súbor textov rôznych druhov i žánrov. Jeho bádateľsko-literárne dielo otvorilo v pravom slova zmysle český dejepis umenia svetu a je porovnateľné s odkazom takých fenoménov českej kunsthistórie, akými boli Kutal, Lamač, Krása alebo Šmejkal.
V knihe Hájkových štúdií a esejí Západ slnka na mori sú zhrnuté texty z rôznych čias, väčšinou publikované v českých a zahraničných odborných periodikách alebo z pozostalosti bádateľa. Hájek sústredil pozornosť na umenie starovekej, archaickej, napr. na neolitickú keramiku, na sumersko-akadské umenie, na širokú problematiku čínskeho a japonského umenia portrétneho, sochárskeho i grafického, napr. roku 1637, K dialógu umenia Ďalekého východu a Európy, Východná koncepcia kaligrafie a maliarstva, ale venuje sa tiež presahu výtvarného alebo vizuálneho umenia do filozofie, náboženstva, literatúry, napr. v textoch Zen umenia, Islamské umenie a my, Zenistické princípy umenie ai.