Zápisky grafomanovej sú montážou denníkových záznamov básnika, prekladateľa a účastníka českého kultúrneho života, ktoré si takmer štyridsať rokov zapisoval, a aktuálnych spomienok, ktoré mu tieto záznamy asociovali. Stretneme sa tak s originálnymi postrehmi a názormi na výnimočné obdobia a osobnosti našej histórie. Michal Novotný sa narodil v Protektoráte Čechy a Morava v rodine architekta Jiřího Novotného v Prahe. Ten okrem iného pracoval do polovice tridsiatych rokov ako scénograf divadla EF Buriana, ale, ako člen organizácie českých ľavicovo orientovaných intelektuálov Ľavá fronta, bol aj politicky aktívny. Michalova matka bola neterou kubistického sochára Otto Gutfreunda a jeho dedkom z otcovej strany bol architekt Otakar Novotný, ktorý navrhol napríklad budovu Spolku výtvarných umelcov Mánes.
V domácnosti u Novotných sa tak prirodzene veľmi často objavovali osobnosti českého kultúrneho a spoločenského života. Diskutovalo sa o politike, ale hlavne o umení. Mená Karel Poláček, Ferdinand Perútka, Ivan Olbracht, Helena Maliřová, skladateľ Nedbal, Emil Filla, Vincenc Beneš. Spomienky na ne, ktoré pretrvali, sa prenášali na ďalšiu generáciu a Michal Novotný ich teraz vo svojej knihe sprostredkováva verejnosti ako dobový dokument.
S nadhľadom a jemnou iróniou opisuje autor päťdesiate roky; tu sú obzvlášť výrazné spomienky na jeho atletického trénera Jána Hanča, o ktorom sa až neskôr dozvedel, že je to onen slávny Hanč, autor Udalostí. V rokoch šesťdesiatych už vystupujú v Novotnom textoch jeho rovesníci, dnes známi literáti, básnici Petr Kabeš, Eugen Brikcius alebo kritik Ján Lopatka.
Literárnym prostredím je prerastené aj Novotného zaznamenania posledných dvadsiatich piatich rokov, kedy pôsobil vo funkcii šéfa Českého literárneho fondu, neskôr rovnomennej nadácie.