Caesarovej zápisky pojednávajú o vojenských i politických akciách proti senátnej opozícii v rokoch 49-48 pred nl Dielo je nedokončené. Dopĺňa ho spis historika Aula Hirtia O vojne alexandrijskej a dve knihy anonymných autorov, ktoré opisujú boje so zvyškami opozície v Afrike a Hispánii. Zápisky o občianskej vojne zachytávajú Rím v zlomovom období neskorej republiky. Ríša uskutočňovala mohutnú expanziu navonok, ale súčasne bola oslabovaná vnútornými otrasmi, ktoré vyústili do dlhotrvajúcej občianskej vojny. Po rozpade triumvirátu sústredil Caesar vo svojich rukách rozhodujúci podiel moci. Pompeius sa postavil na stranu opozície. Caesar sa vrátil z Galie, v priebehu občianskej vojny obsadil celé Taliansko a porazil zvyšky Pompeiových priaznivcov v Afrike a Hispánii. Zápisky sú rozdelené do troch kníh a zostali nedokončené. Majú memoárový charakter. Sú písané v tretej osobe, vecným a jednoduchým štýlom. Caesar sa v tejto svojej práci vykresľuje ako nedobrovoľný bojovník v nevyhnutnom konflikte. Štylizuje sa do pozície nezúčastnenej osoby a prostredníctvom textu objasňuje a ospravedlňuje svoje činy. Pre sugestívne líčenie prípravy a priebehu bitiek a osobného Ceasarovho postoja ku všetkým udalostiam, pre svoj vojenský obsah, ale aj pre etiku, boli Ceasarove spisy čítané európskymi vzdelancami a vojvodcami, často napodobňované, ale nikdy nedostihnuté vo svojom duchu, nesúcom pečať veľkej historickej osôb. Dodnes sú vynikajúcim kultúrno-historickým prameňom, ktorý nás poučuje o tom, ako si civilizácia razila cestu do západnej Európy, a jej západným obyvateľom podáva pútavý obraz ich dávnoveku.