Karel Horký (1879-1965) je známy predovšetkým ako novinár a fejtonista, bol tiež autorom niekoľkých drám a vydal štyri knihy básní. Jeho dvojdielne pamäte, na ktorých pracoval od polovice 40. do polovice 50. rokov, končí rokom 1921, keď sa vrátil s rodinou do Československa. Od roku 1912 žil v zahraničí, najprv v Paríži, po vypuknutí 1. svetovej vojny v Španielsku, Portugalsku av USA. Pôvodne zamýšľaný tretí diel pamätí už vzhľadom na nepriazni doby bohužiaľ nenapísal.

Prvý diel začína líčením detstva prežitého vo východočeskom mestečku Ronove nad Doubravou. Pokračuje nedokončenými štúdiami na klasickom gymnáziu v Hradci Králové, literárnymi a novinárskymi začiatkami, obdobím, kedy sa stal redaktorom regionálneho týždenníka Žďár v Rokycanoch (1901-1903), potom týždenníka Národný obzor v Prahe (1907-1909) nazvaný Kramerius (1903-1906).
Po 2. svetovej vojne uvažoval o odchode do exilu. Jeho vzťah k režimu, ktorý sa v ČSR etabloval po februári 1948, bol veľmi kritický. Nepatril k autorom, ktorým bolo znemožnené úplne publikovať, jeho pamäti však vyjsť nesmeli. Prvý diel pripravilo v roku 1948 pod názvom Fajka mieru na vydanie nakladateľstva Kvasnička a Hampl, kniha už ale nemohla byť daná do distribúcie. Do konca života sa o vydanie oboch dielov neprestal usilovať.