Podstatu úsilia nášho popredného - a dnes tak zabúdaného - divadelníka prvej polovice 19. storočia (1808-1856) tvorí formovanie divadla a herectva pomocou písaných textov av konfrontácii s týmito textami; to na jednej strane, a na druhej strane vplyv hercov či herečiek a herectva na spodobovanie dramatických postáv slovom. Pre pochopenie originality Tylovho prístupu k hereckému súboru a dramaturgii používa autorka porovnanie s jeho dobovým protipólom, významným hercom a romantickým dramatikom JJ Kolárom (1812-1896). Tylova 'herecká dramaturgia' vytvára zásadne dôležitú kapitolu vo vývoji českého divadla, a to najmä pokiaľ ide o ženské postavy ao príležitosti pre ich predstaviteľky. Analýza kľúčových postáv, ktoré Tyl napísal pre Magdalénu Forchheimovú-Skalnú, Magdalénu Nikolaiovú-Hynkovú, Annu Forchheimovú-Rajskú a Annu Kolárovú-Manetínsku, súvisí s charakteristikou hereckého aj ľudského typu herečiek. Tak sa ukazuje nielen to, čo herečky pomohli Tylovi v jeho námetoch objaviť, ale aj to všeobecnejšie, čím je určený zložitý vzťah medzi písanou rolou a hereckou postavou najmä v prípade, keď dramatik píše pre konkrétneho herca či herečku.