Témou tejto historickej monografia sú politicky motivované prípady sebaupálenia v sovietskom bloku v rokoch 1966-1989. Na základe historických prameňov autor napísal štúdiu o tomto fenoméne a dvadsaťjeden portrétov živých pochodní, pri ktorých je doložiteľná minimálne čiastočná politická motivácia. Celkom osem prípadov sa stalo v Sovietskom zväze (odohrali sa na území dnešného Ruska, Ukrajiny, Litvy a Lotyšska), sedem prípadov sebaupálenia sa uskutočnilo v Československu, dva prípady sú z Rumunska a Poľska a po jednom z východného Nemecka a Maďarska. Značná časť z nich bola radikálnou reakciou na augustovú okupáciu Československa armádami piatich štátov Varšavskej zmluvy a na potlačenie pražskej jari. Pre voľbu sebaupálenia ako formy radikálneho protestu hrali spočiatku kľúčovú úlohu prípady vietnamských budhistov. Od januára 1969 malo iniciačný význam najmä sebaupálenie Jána Palacha, ktoré vyvolalo početnú vlnu nasledovníkov nielen v domácom prostredí, ale aj v zahraničí.