Základom tejto knižnej publikácie sú vlastnoručne spísané osobné spomienky klaviristky a hudobnej pedagogičky Elišky Novákovej (rodenej Hanouskovej) na svoj život so skladateľom a klaviristom Jánom Novákom (1921-1984). Zachytávajú ako obdobie štúdií a neskôr spoločného života v Československu do roku 1968, tak neľahké roky strávené v dánskom, talianskom a nemeckom exile. Memoárovú časť knihy obohacujú spomienky zahraničných priateľov a žiakov či rozhovor vedený dcérou Clarou. Rozsiahly predhovor editorov prináša detailnejší príbeh života Elišky Novákovej na základe doposiaľ známych aj novo získaných prameňov. Osobný rozmer publikácie prehlbujú aj vybrané fotografie zo života rodiny Novákových. Kniha je pozoruhodnou momentkou umožňujúcou vhľad do osudov českých exilových hudobných umelcov, ktorí boli v priebehu 20. storočia nútení čeliť dvom okupáciám, tlaku domáceho politického režimu aj nepriaznivým podmienkam v zahraničí.