Dnes prevládajúce poňatie zmyslu je ľahko pochopiteľne založené na predstave „šťastného vedomia“. Ľudské vedomie však naproti tomu využíva všetku vôľu na vytvorenie polarít, ako sú šťastie a smútok, iba na zabezpečenie trvania napätia medzi "vnútri a mimo". Pokiaľ môže človek k zachovaniu zmyslu nejako prispieť, potom teda jedine nevedome. Znamená to, že nemôže nič skutočne dôležité urobiť? Snáď práve naopak. S týmto v mysli sa o to ešte len môže úprimne pokúsiť.