Autobiografia svetoznámeho britského neurológa Olivera Sacksa, ktorý sa preslávil svojimi prípadovými štúdiami fascinujúcich a neobvyklých ľudských príbehov (či sa jedná o epidémiu spavej choroby, ktorá svoje obete zanechala na desaťročia v katatonickom stave, Touretteov syndróm s nekontrolovane vydávanými zvukmi a zvukmi) začína trochu menej obvykle, než je bežné. Sacks ju písal v čase, keď trpel rakovinou oka a vedel, že mu už nezostáva veľa času. Text sa z veľkej časti zaoberá osobnými témami, a než sa dostaneme k Amerike počiatku šesťdesiatych rokov a profesným začiatkom v Los Angeles, dozvedáme sa o jeho láske k motorkám, obľube posilňovania a každodenného plávania, o depresiách a nevyriešených osobných problémoch, ktoré vyústili do hlbokého pád do sveta drog, či aký ťažký život mali homosexuáli v Anglicku päťdesiatych rokov.
Sacks tak plne pokračuje vo svojej zavedenej tradícii. Prepája prácu neurológa s literárnou činnosťou a pozoruje sám seba a svoj život s rovnakým nadhľadom, láskavosťou a prenikavosťou ako kedysi svojich pacientov. Za nimi sa tiež vydával do ich vlastného prostredia as neobvyklou mierou empatie približoval ich odlišnosti a život žitý v často veľmi radikálne zmenených podmienkach.
Aj po dlhodobom pobyte v Amerike sa však stále považoval za cudzincov a kládol si otázky, čo to znamená domov a ako sa vzťah k nemu počas života vyvíja.