Obsahom knihy nie je nič, čo by som neprežila, neprešlo mojím poznaním, čo by ma neoslovilo v minulosti, prítomnosti; najskôr to tak bude aj v budúcnosti. Za duchovným vývojom býva dosť slzičiek, sklamania, beznádeje, ale aj túžba ísť ďalej. Človek sa posúva na tom horšom, na pohodlnom sa dá zakrnět. Nie je hanbou upadnúť, ale je hanbou zostať dlho ležať. Nič nedostávame zadarmo. Znovu sa narodiť, najskôr by som vyšľapla rovnakou hrboľatou cestou, kde nevieme, čo nás čaká. O to je to zaujímavejšie, pestrejšie. Mám v povahe trochu sa brodiť, trochu chcieť odstraňovať prekážky, trochu premýšľať, trochu si zaskuhrať, trochu sa poľutovať, motivovať, učiť sa nové, ale vždy s potrebou nahodiť motor a ísť dopredu. Prepáčte, prosím, či som sa nechtiac v knižke niekoho dotkla; nebol v tom úmysel, len ľudská nedokonalosť. Ak nahliadame do studne poznania, nemusí nás to robiť šťastnými. Len blázni bývajú šťastní zo samej podstaty bytia.