Kniha zaznamenáva osobné spomienky riadiaceho učiteľa Karola Hlaváčka, jeho ženy Hany a vnuka Borisa na Hlaváčkovu odbojovú činnosť počas 2. svetovej vojny. Vo svojej škole vo Veselej pri Rovensku pod Troskami vybudoval tajnú miestnosť, v ktorej skrýval osoby hľadané gestapom. Medzi nimi aj doc. Vladimíra Krajinu a manželku generála Václava Vlčka, ktorý bol v tom čase u prezidenta Edvarda Beneša v Londýne. Vl. Krajina bol jedným z hlavných predstaviteľov domáceho nekomunistického odboja počas druhej svetovej vojny. Karel Hlaváček tiež neohrozene pomáhal s úkrytom parašutistickej skupiny Antimony, ktorá mala nadviazať spojenie medzi českým odbojom a Londýnom a spáchať atentát na KH Franka. Rovnako pomáhal parašutistom s ich vysielaním do Londýna. Po zatknutí gestapom zabránil Karel Hlaváček svojim neohrozeným osobným konaním s KH Frankom likvidáciu niekoľkých obcí v Českom raji, ktoré mal postihnúť osud Lidíc a Ležiakov a zachránil tak pred istou smrťou viac ako 10 000 ľudí. Do konca vojny bol Karol Hlaváček väznený v koncentračnom tábore Terezín, kde zostal aj niekoľko dní po oslobodení a spolu s herečkou Natašou Gollovou ošetroval chorých nakazených týfom.
Za jeho odbojovú a hrdinskú činnosť ho komunistický režim potrestal: 25. februára 1948 bol ráno o 5,30 novou totalitnou tajnou políciou zatknutý a opäť skončil vo väzení. Viac sa dočítate v samotnej knihe Životy druhých sú viac ako môj, ktorá obsahuje okrem mnohých dokumentárnych fotografií aj výpoveď vrchného strážmajstra Jaroslava Kodeta, priameho svedka zatýkania skupiny Antimony.