Životy najvýznačnejších maliarov, sochárov a architektov, ktoré Giorgio Vasari publikoval v roku 1550, keď mal necelých štyridsať rokov, sú najzábavnejšou a najtrvalejšou knihou o výtvarnom umení, ktorá bola kedy napísaná, a súčasne tiež prvým veľkým dielom umeleckej kritiky a dejín umenia. Vasari rozpráva neuveriteľne bohatý príbeh talianskeho renesančného umenia, z ktorého vychádzal celý ďalší vývoj výtvarného odboru. Ponúka portréty umelcov talianskej renesancie, počnúc Cimabuom, ktorý pôsobil v 13. storočí, a vrcholí o tristo rokov neskôr Michelangelom, ktorý bol Vasariho obľúbencom a priateľom. Vasariho kniha je prestúpená fascinovaným obdivom aj ostrými kritikami. Jej autor predstavuje umenie ako skvelé životné dobrodružstvo, ktorého protagonisti, kladní i záporní hrdinovia, zažívajú najúžasnejšie príbehy – a než by sa uspokojil s nezáživným líčením, niekedy si drámu aj primyslí. Obdiv k výrazným individualitám a autoritám, ktorý Vasarimu uberal na originalite ako maliari a sochári, mu poslúžil ako životopisci a prispel k tomu, že Vasari vo svojom literárnom diele vytvoril moderný obraz umelca prostredníctvom príbehov pohybujúcich sa na hranici medzi skutočnosťou a fikciou. To podstatné s nami zostáva: autor touto svojou knihou založil dejiny umenia ako svojbytnú náuku - Giorgio Vasari vynašiel dejiny umenia.